Bol raz jeden grécky šalát

Kde bolo tam bolo, v krajine olív, filozofie, demokracie a v neposlednom rade i chutného jedla vznikol pravdepodobne v 60. rokoch jeden z najikonickejších šalátov - grécky šalát. Táto zmes jednoduchých ingrediencií vytvára harmonický tanec chutí a vôní so zaujímavým pôvodom, ktorý nie je až také jednoduché rozlúsknuť, ako by sa na prvé počutie zdalo.

Na skok do histórie

Hoci väčšina z nás tento pokrm pozná pod názvom “grécky šalát,” Gréci ho nazývajú “Choriatiki,” pričom Χωριάτικη doslova znamená "z dediny." Z názvu by sa teda mohlo javiť, že Grécky šalát vznikol na dedine, tak to však nie je. Grécki farmári si na obed balili kus chleba s cibuľou a olivami, niekedy uhorkou a kúskom syra do kuchynskej utierky. Keďže nemali dózy na prepravu ani príbor, z praktických dôvodov v nich krehké šťavnaté paradajky, ktorým hrozilo roztlačenie, nenosili. Navyše, paradajky v Grécku taktiež nabrali na popularite až koncom 19. storočia. Grécky šalát sa vraj narodil v centre Atén a boli to práve mešťania, ktorí mu dali jeho ikonický rozmer, oslobodený od utierky. Nakrájali ingrediencie na veľké kúsky, poliali ich olivovým olejom a odvtedy hrdo tróni v strede gréckeho stola. Údajne bol grécky šalát, tak ako ho poznáme dnes, vytvorený majiteľmi taverien, klasických gréckych pohostinstiev, v Plake na úpätí Akropoly niekedy medzi 60. a začiatkom 70. rokov. Inšpiroval ich k tomu vraj rozvoj cestovného ruchu a trhové predpisy na predaj obyčajného paradajkovo-uhorkového šalátu. Štát vtedy totiž zastropoval cenu tohto klasického šalátu, a aby si mohli zvýšiť zárobok a využiť čoraz silnejší cestovný ruch, šikovní obchodníci k uhorkám a rajčinám pridali feta syr, a základ gréckeho šalátu bol na svete. Vďaka tomuto triku si mohli pýtať akúkoľvek cenu, a Choriatiki sa postupne rozvíjal, časom možno jedna taverna pridala olivy, ďalšia papriku a tak vznikol jeden z najobľúbenejších pokrmov gréckej kuchyne.

Ako na grécky šalát

Grécky šalát je jednoduchý na prípravu, ktorá vám zaberie maximálne 10 minút. Existujú však rôzne verzie a alternatívy, takže veľa závisí od vašich vlastných gurmánskych preferencií. Tento chutný, lacný i zdravý šalát pripravíte len z niekoľkých surovín. Jednoznačne sa nezaobídete bez paradajok, fety, červenej cibule, šalátových uhoriek, olív a olivového oleja, soli a oregana na ochutenie. V niektorých verziách sa pridáva i paprika, kapary a sucháre. Vznikol i trend pridávania hlávkového šalátu, to sa už však odlišuje od tradičnej verzie. Na dochutenie sa používa i biely vínny ocot, čierne korenie či petržlen. Podľa niektorých receptov treba feta syr nakrájať na kocky, podľa iných by mal byť v šaláte len jeden veľký kúsok, z ktorého si ľudia, ktorí sa delia o jedlo, odkroja. Týmto spôsobom sa malé úlomky syra zmiešajú s olivovým olejom, oreganom a šťavou z paradajok, a povestný “παπάρα“ - papara, ako Gréci volajú chlieb namočený v tejto šťave, je extra chutný. V Grécku je totiž silná tradícia zdieľania jedla, a nie len v zmysle jeho spoločnej konzumácie. Gréci si radi v reštauráciach objednávajú malé porcie, z ktorých potom všetci pri stole ochutnajú alebo si trošku naložia na ich tanier. Takéto tradičné stolovanie umocňuje zážitok z jedla a umocňuje pocit spolupatričnosti medzi priateľmi a rodinou.