Kúsky plochého tenkého chleba s rôznymi omáčkami a ingredienciami na vrchu boli v antickom Egypte, Ríme aj Grécku bežne konzumované. Ale rodiskom pizze, ako ju poznáme dnes je talianske mesto Neapol. Obyvatelia potrebovali jedlo nenáročné na prípravu a ingrediencie. Neapolčania teda začali vyrábať pizzu a predávali ju najmä v pouličných stánkoch a neoficiálnych reštauráciách. Tento, dnes veľmi obľúbený, pokrm bol však až do roku 1940 za hranicami Neapolu len málo známy.
Dnes už pizzu pozná každý z nás a radi si na nej občas pochutíme. Vedeli ste však, že existuje niekoľko typov talianskej pizze? Teraz však nemáme na mysli rôzne druhy ako Margherita, Quattro Formaggi či milovaná aj nenávidená Hawaii pizza. V tomto článku sa dozviete viac o rôznych spôsoboch prípravy pizze, a to najmä cesta, s ktorými sa môžete v Taliansku stretnúť. Každá má svoj pôvod, špeciálny postup aj podávanie. Niektoré nájdete v pizzerii, iné zas len v pekárni alebo v pouličnom stánku. Poďme teda na to!
Už názov naznačuje, že tento druh pizze vznikol v už spomínanom Neapole. Je pravdepodobne najznámejším typom talianskej pizze a keďže je chránená certifikátom, musí byť pripravovaná presne určeným spôsobom.
Cesto sa skladá z pšeničnej múky, droždia, soli a vody a necháva sa kysnúť po dobu 24 hodín. Je ručne tvarované na hrúbku približne 3 milimetre. Po doplnení všetkých ingrediencií sa pečie 90 sekúnd v horúcej peci na drevo (482 °C). Výsledkom je mäkký nadýchaný stred pizze s chrumkavými okrajmi, v taliančine je toto cesto nazývané cornicione.
V roku 2017 bolo umenie prípravy pizze Napoletana dokonca zaradené do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pizza alla Pala vznikla v rímskych pekárňach ako spôsob zbavovania sa zvyškov cesta na chleba. Pekári natiahli a vytvarovali cesto, posypali a poliali ho rôznymi ingredienciami a servírovali po kúskoch na drevenej doštičke. Na rozdiel od pizze Napoletana obsahuje tento typ oveľa viac vody (cca 80 %) a pečie sa v elektrickej peci pri teplote 304 °C.
S hlavného mesta Talianska pochádza okrem predchádzajúcej aj Pizza Tonda Romana. Má veľmi tenké cesto a na rozdiel od pizze Napoletana je toto cesto chrumkavé, takmer pripomína krekry.
V doslovnom preklade znamená Pizza al Taglio „narezaná pizza“. Pečie sa v hranatom pekáči a neskôr je nakrájaná na štvorce alebo dlhé pásy. Pravdepodobne si ju kúpite niekde na ulici. Často sa cena odvíja od váhy a zákazník si môže vybrať, aký veľký kúsok chce.
Pizza Fritta je typickým jedlom neapolského street foodu. Môže byť rôznych tvarov a veľkostí – napríklad montanara je okrúhla, zatiaľ čo calzone dostanete v tvare polmesiaca. Tento spôsob prípravy vymysleli neapolskí kuchári z núdze. Počas druhej svetovej vojny cena mozzarelly horibilne vzrástla a drevo do pecí tiež nebolo cenovo dostupné. Aby mohli kuchári aj naďalej podávať tento pokrm, rozhodli sa cesto namiesto pečenia smažiť vo fritéze a plniť ho rôznymi ingredienciami.
Tento typ talianskej pizze sa pripravuje v malých okrúhlych plechoch. Zvyčajne ju servírujú v Turíne a má hrubé a chrumkavé okraje opečené jemne dohneda.
Nakoniec tu máme pizzu na sicílsky spôsob, ktorá je známa aj ako sfincione. Má hrubú kôrku s nadýchanou piškótovou konzistenciou. Pečie sa na plechu obdĺžnikového tvaru, preliata paradajkovou omáčkou, posypaná ančovičkami, cibuľou, oreganom a tvrdým ovčím syrom. Na záver je pizza posypaná strúhankou, ktorá absorbuje časť oleja. Sficione sa podáva skôr v pekárňach ako v pizzeriách.
Veríme, že sme rozšírili vaše vedomosti o druhoch talianskej pizze a možno priniesli aj inšpiráciu. Ak pripravujete alebo sa ešte len chystáte pripravovať pizzu vo vašej prevádzke, určite zvážte kúpu miesiča na cesto, ktorý vám ušetrí čas aj energiu.